Chovanie

Útočnosť môže byť u malých psov veľmi veľkým problémom, hoci vďaka bohu u cavalier nie tak veľkým. Nezvládnutá agresivita je vždy nebezpečná. Útočný pes bez ohľadu na svoju veľkosť, môže napádať, pohrýzť alebo inak zaútočiť na človeka alebo iného psa. Agresívne správanie nesmie byť tolerované. Pre rodinu je bolestné vidieť, ako sa pes stáva nepredvídateľný až k bodu, keď sú ním ohrození. Agresivita je odraz dominantnosť a pes by rozhodne nemal mať vo svorke, ktorú je v tomto prípade vaša rodina, úlohu vodcu.Je dôležité nezamieňať útočného psa za provokujúceho. Sledujte reč tela svojho cavaliera. Díva sa vám priamo do očí a čumí? Skúša pôsobiť väčším dojmom: uši vztýčené, naježený chrbát, vyklenutý krk? Výška a veľkosť v psej svorke naznačujú autoritu – byť väčší ako ostatné psy znamená v sociálnom rebríčku doslova stáť nad nimi. Tieto signály tela vám hovoria, že si váš cavalier myslí, že sa objavil problém, ktorý treba vyriešiť. Agresívny pes je nepredvídateľný: nikdy neviete, kedy sa rozhodne udrieť a čo urobí. Nemôžete pochopiť prečo pes, ktorý je hravý a milujúci jednu chvíľu, za okamih vrčí a chňape.Nejlepším riešením je konzultácia so znalcom na správanie zvierat, najmä ak má skúsenosť s malými psami. Spolu snáď dokážete označiť presný dôvod agresivity a niečo proti tomu urobiť. Útočný pes nemôže byť dôveryhodný a pes, ktorému sa nedá veriť, nie je bezpečný ako domáci mazlíček.Keď zistíte (a býva to výnimočne), že váš domáci kamarát sa stáva nedôveryhodný, a cítite, že je potrebné nájsť pre neho nový domov a vhodnú rodinu a prostredia, zoznámte nových majiteľov bezo zvyšku so všetkými dôvodmi, prečo ho dávate preč, bude to čestné voči všetkým zúčastneným. V najhoršom prípade sa možno budete musieť rozhodnúť pre eutanáziu.

Útočné chovanie psa voči inému psovi niekedy pramení z nedostatočnej socializácie v mladosti. Ak ostatné psy vášho kavaliera znervózňujú a znepokojujú, bude jeho chňapánie okolo seba obranný mechanizmus, hoci nie je našťastie toto správanie u plemena bežné. Pes, ktorý nebol ako šteňa zoznámený s ďalšími psami, má sklon sa domnievať, že je jediným psom na zemeguli. Zviera sa stáva tak dominantné, že nevykazuje žiadne známky bojazlivosti alebo ustrašenosti. Bez vrčania alebo iných fyzických signálov ako varovanie skočí a uhryzne iného psa.

Kavalier našťastie patrí ako plemeno medzi najpriateľskejšie medzi všetkými psami. Útočnosť sa u plemena prejavuje len málo.

Spôsob, ako také správanie napraviť, je vodiť psa na prechádzke na vodítku. Pozorne sledujte psa a pri prvom náznaku útočnosti svojho cavalier pokárajte a stiahnite ho nabok. Presne ho do prvých známok podriadenosti a odmeňte, ak si iného psa nebude všímať alebo ho bude tolerovať. Tento postup dodržujte, kým s útočným správaním neprestane, naučte ho buď si iných psov nevšímať, alebo ich prijímať. Za správne chovanie psa bohato odmeňte.Sociálna hierarchia je vo svorke vlkov pevne stanovená. Pes, rovnako ako jeho predok vlk, chce dominovať nad nižšie postaveným a zavďačiť sa tomu nad ním. Psy vedia, že musia mať vodci. Ak nie ste jasným panovníkom, pes si bude osobovat nárok na trón! Tento konflikt vrodených želaní musí majiteľ prekonať, keď chce psa cvičiť. Pri výcviku pes počúva povely a utvrdzuje sa v tom, že majiteľ je vodca “svorky”,a tak pes chce, alebo by chcieť mal, svojmu nadradenému slúžiť. Takto majiteľ potláča psovi nutkanie dominovať, usmerňuje jeho správanie a učí ho počúvať. Dôležitou súčasťou výcviku je utvrdzovať psa pri každej príležitosti, že ste vodca. Jednoduchým potvrdením vašej nadradenosti je, keď necháte svojho cavaliera sedieť pred miskou a čakať na povolenie na žrádlo; tým ho uisťujeme, že kŕmenie je závislé na vás. Hoci to môže byť ťažké, nedávajte na želanie svojho psa vždy, keď sa na vás pozrie žiadúcimy očami. Je to stále vypätie dokazovať psovi, že jeho miesto vo svorke je až na konci. To neznamená, že ide o nehumánne správania alebo trápenie psa. Milujete svojho cavaliera a mali by ste s ním zaobchádzať s starostlivosťou a zaľúbením. Nedostali ste psa (dúfajme) preto, aby ste mohli nejakému tvorovi rozkazovať. Výcvik psa nie je o krutosti a pocitu dôležitosti, ide o utváranie prijateľného správania psa, pri ktorom sa musí naučiť žiť podľa vami stanovených pravidiel. Teoreticky je to veľmi jednoduché: Keď psa pristihnete pri vhodnom správaní, odmeňte ho. Pridajte na rovnosti a začne skúšať, čo si môže dovoliť. Zlaté pravidlo však je, že pozitívne povzbudzovanie pôsobí najlepšie.U dominantného psa môže bitie a potrestanie spôsobiť presne opačný efekt, než potrebujete. Môže spôsobiť, že pes sa začne báť, alebo bude vystupovať útočne, keď pocíti, že môže dosiahnuť zmeny. Pamätajte si, že dominantný pes sa cíti na vrchole hierarchického rebríčka a bude bojovať, aby výsadné miesto uhájil. Najlepším spôsobom prevencie je, že mu nikdy nedáte právo myslieť si, že je na prvom mieste. Ak máte nejaké problémy s výcvikom svojho cavaliera a vyzerá to, že sa stále snaží zmeniť svoje postavenie, vyhľadajte pomoc výcvikára alebo odborníkana správanie zvierat. Profesionálny cvičiteľ bude pracovať s vami oboma a vy sa naučíte účinné techniky, ktoré budete môcť používať doma. Vyvarujte sa cvičiteľov, ktorí používajú tvrdé metódy; potrestanie je niekedy nutné, ale ťažisko výcviku by malo vždy byť v pozitívnom povzbudzovania.Ak dokážete odstrániť to, čo v psovi vzbudzuje bojazlivý reakciu, pomôžete psovi ju prekonať. Dohliadajte pozorne na styk cavaliera s ľuďmi a ďalšími psami a odmeňte ho, keď koná dobre. Keď sa v niektorej situácii začne správať agresívne, usmernite ho a odveďte. Nenechávajte ľudí pristúpiť k psovi a začať ho hladkať bez vášho jasného súhlasu. Týmto spôsobom ho vychovávate k tomu, aby znášal dotyky, a odmeňte ho, keď sa chová správne. Sústreďte sa na pochvalu a usmerňovanie jeho správanie odmenami, keď koná zodpovedajúcim spôsobom. Jemnosťou a dohľadom nad jeho správaním mu ukážte, že nie je potrebné sa báť ani brániť. Ako majitelia cavaliera ste si vybrali psa tak, aby vy a vaši milovaní mohli mať spoločníka, ohrievača nôh, priateľa a štvornohého člena rodiny. Venovali ste čas, peniaze a úsilie starostlivosť a výchovu nového rodinného záväzku. Tento vybraný pes sa samozrejme chová dokonale! Iste, ako pes dokonale. Keď hovoríme o cavalierovi, majitelia majú veľa k rozmýšľaniu. Väčšina etológov a výcvikárom pozerá na cavalier ako na veľmi vnímavého a šikovného psíka, schopného prispôsobiť sa stovkám slov a tuctom povelov. Aj keď to nie je v prvom rade pracovný alebo cirkusový pes, o cavalierovi sa vie, že je vynikajúci v poslušnosti aj agility a môže byť vycvičený na vykonávanie mnohých užitočných úloh.Psy nemyslia ako ľudia, rovnako ako ľudia nemyslia ako psy, hoci to skúšame.

Bohužiaľ pes nie je schopný si predstaviť, ako ľudia uvažujú, takže zodpovednosť je na majiteľovi, aby postupoval spôsobom pre psa prijateľným. Psy nemôžu zovšeobecňovať, a aj keď si dobre a dlho pamätajú, nespomínam. Mnohí majitelia robia pri výcviku tú chybu, že chcú psa pokarhať za niečo, čo urobil v minulosti. V podstate ale platí, že nemôžete potrestať psa za niečo, čo urobil pred 20 sekundami! Psy si nepovedia: “To som ale včera urobil chybu, keď som pánovi rozkousal topánku.” Buď ho chyťte pri čine, alebo na to zabudnite!

Cavalieri spolupracujú najlepšie, keď majú veľa lásky a ľudskej spoločnosti. Ak máte v domácnosti deti, povzbudzujte ich, aby vám pomáhali s výcvikom vášho cavaliera.

Je to plytvanie časom vaším i vášho psa – aj jeho mysľou. Môžete ho prísne potrestať za niečo, u čoho ste ho práve pristihli.S niektorými z nasledujúcich problémov so správaním sa majitelia stretávajú najčastejšie. Každý pes je špeciálny a každá situácia je jedinečná. Od žiadneho autora nemôžete chcieť, aby napísal takú príručku, pomocou ktorej by ste jednoducho vyriešili problémy so svojim cavalierom. Tu načrtáváme niektoré základné prejavy psa, tak aby sa zvýšila možnosť majiteľa vyriešiť problémy so správaním, ako budú pribúdať. Preberte zlozvyky svojho psa s veterinárom, ktorý vám môže odporučiť špecialistu na správanie psov na konzultáciu v náležitých prípadoch. Pretože abnormalitou v správaní sú hlavným dôvodom, prečo majitelia opúšťajú svojich miláčikov, dúfame, že sa budete statočne snažiť vyriešiť problémy svojho cavalier sami. Trpezlivosť a porozumenie sú cnosti, ktoré prebývajú vo všetkých domácnostiach milovníkov zvierat. Koprofagia, ako sa toto správanie nazýva odborne, je pre väčšinu ľudí najodpornějším správaním, ktorým sa môže ich pes zaoberať a predsa je pre psa úplne normálne. Pre nás je ťažké pochopiť, prečo by pes mal chcieť žrať vlastné výkaly. Môže hľadať určitú živinu, ktorá mu v jeho potrave chýba; môže byť poriadne hladný, alebo ho priťahuje pre neho príjemný pach.Kým sa koprofagia najčastejšie týka toho, že pes požíva svoje vlastné výkaly, pes pravdepodobne zožerie aj výkaly iného zvieraťa, keď na ne narazí. Veterinári vypozorovali, že strava s nízkou stráviteľnosťou, obsahujúce relatívne malé množstvo vlákniny a vysoké percento škrobu, koprofagii zvyšuje. Z toho sa dá vyvodiť, že kŕmenie s vysokým obsahom vlákniny pravdepodobne zmenšuje frekvencia požívania fekálií psov. Ako tuhosťou stolice (tuhosť, ktorú pes cíti v papuli), tak prítomnosťou nestráviteľných súčasťou potravy pravdepodobnosť rastie. Psy často považujú výkaly mačiek a koní za stráviteľnejšie ako výkalmi iných psov. Akonáhle pes dostane hnačku z požieraných fekálií, pravdepodobne sa pre nás odporného zvyku vzdá, pretože psy majú sklon dávať prednosť žrania tuhých výkalov. Na odstránenie tohto správania najprv zaistite, aby potrava, ktorú kŕmite svojho psa, bola patrične nutrične vyvážená a aby jej pes mal dostatok. Ak sa zdá, že zmeny v jeho stravovania nepôsobí a nemožno nájsť žiadnu zdravotnú príčinu, budete musieť usmerňovať činnosť psa kontrolou jeho životného prostredia tak dlho, kým si pes nezvykne na správania pre vás prijateľné. Pretože koprofagia môže mať aj úplne jednoduché dôvody, ako je nedostatok vitamínov či invázia škrkaviek, najprv psa odčervite, prípadne mu ponúknite olomoucké syrečky. Najlepším spôsobom, ako predísť tomu, aby pes užíval svoju stolicu, je urobiť ju nedostupnou – upratať po psovi hneď, ako sa vyprázdni. Keď ju nenájde, nemôže ju zožrať.Nikdy psa za požívanie výkalov nekárejte, pretože sa to len málokedy psovi vštepí. Veterinári odporúčajú psa rozptýliť, keď sa chystá výkalmi zožrať. Inou možnosťou je nasadiť psovi košík obšitý látkou, keď je na záhrade sám, ale to je zvyčajne neúčinné, len vám pribudne práca s praním náhubku. Koprofagia sa najčastejšie objavuje u šteniat medzi šiestym a dvanástym mesiacom veku a zvyčajne miznú okolo prvých narodenín psa.

Váš cavalier môže zavýjať, skučať alebo iným zvukom dávať najavo svoju nespokojnosť s tým, že ste opustili dom a on zostal sám. Je to normálna reakcia, ktorá sa nelíši od reakcie dieťaťa, ktoré plače, keď ho jeho matka opustí prvý deň v škole. V skutočnosti môže viesť k úzkosti z osamelosti na prvom mieste práve neustála pozornosť. Ak ste psa ustavične rozmaznávali a cmukali na neho, bude to od vás očakávať neustále a bude pre neho oveľa viac traumatizujúce, keď u neho nebudete. Samozrejme že sa tešíte na čas strávený so psom a on má radosť z vašej lásky a pozornosti. Avšak by váš vzťah nemal byť vzťahom nadmernej závislosti, ktorá by mu mohla zlomiť srdce. Jednou vecou môžete potlačiť strach zo samoty – prichádzajte a odchádzajte tak nenápadne, ako to len ide. Nedávajte psovi dlhé zbohom a nezahrnujte ho nadbytkom objatí a bozkov, keď sa vrátite.To pridá na pozornosti, ktorej sa dožaduje, a len sa mu bude viac cnieť, keď budete preč. Inou vecou, ​​ktorú môžete skúsiť, keď ho opúšťate, je dať mu maškrtu, ten ho nielen zamestná, ale odvráti jeho myseľ od skutočnosti, že odchádzate, a navyše si spojí váš odchod s príjemnou skúsenosťou.Na osamelosť by ste mali svojho psa privykať postupne. Samozrejme keď váš pes začne kňučať, akonáhle sa začnete približovať k dverám, váš prvý nápad bude bežať k nemu a upokojiť ho, ale nerobte to! Vážne – nakoniec sa vyrovná a bude v poriadku, ak to urobíte po malých krokoch. Jeho úzkosť vyplýva z neznámej situácie; až sa s osamelosťou zoznámi, naučia sa, že všetko je, ako má byť. To neznamená, že by sme vás nahovára, aby ste nechávali svoje ho psa doma samého, ale pes musí vedieť, že aj keď je závislý na vašej starostlivosti, nemôžete u neho byť dvadsaťštyri hodín denne.

Pokiaľ je pes sám doma, mal by byť obmedzený na svoju klietku alebo na pripravený pre psa bezpečný kútik v dome. To by malo byť miesto, na ktorom spí a cíti sa pohodlne, takže tu bude v pokoji, keď bude sám. Psy nemôžu hovoriť – ale čo všetko dokážu povedať, keď chcú! Lepšie povedané, štekanie je psia spôsob “hovorenia”. Môže to byť otravné, pretože nie je vždy jednoduché určiť, čo pes svojim štekotom myslí – je rozčúlený, šťastný, zľaknutý, hladný? Nech sa pes pokúša povedať čokoľvek, za štekanie by nemal byť trestaný . To len v prípade, že štekanie stále stupňuje. Keď sa zo štekanie stáva zlozvyk, potrebuje toto správanie usmerniť. Našťastie cavalieri majú sklon používať štekot užitočnejšie než väčšina psov. Ak však k vášmu domu prišiel o polnoci votrelec a váš cavalier varovne štekal, nemali by ste ho pochváliť? V tomto prípade zrejme považujete svojho psa za hrdinu, vynikajúceho strážcu a ochrancu domu. Väčšina psov však tak nerozlišuj ako cavalier. Napríklad ak sa váš priateľ neočakávane zastaví a zazvoní pri dverách, bude privítanie náhlym ostrým zaštěknutím, pravdepodobne sa na psa nahneváme. Avšak nie je to v skutočnosti úplne rovnaké správanie? Pes nevie, čo je lepšie …, ak nevidí, kto je za dverami, aj keď je to niekto známy, bude štekať, aby hlasom upozornil, že jeho (a vaše) územie je ohrozené. Hoci sa váš priateľ nechystá lúpiť, pre psa to vyzerá rovnako. Štekanie je jeho spôsob, ako vám dať vedieť, že na vašom pozemku je votrelec, či už známy, alebo nepriateľ. Toto štekanie je inštinktívne a pes by nemal byť potlačovaný.Zvyk nadmerne štekať je samozrejme problém, ktorý by mal byť smeroval čo najskôr. Ako váš cavalier porastie, budete schopní určiť, kedy je jeho štekot zámerný a kedy pre neho nemá žiadny dôvod. Dokážete rozlíšiť rozdielne štekanie svojho psa a jeho významy. Napríklad štekanie na toho, kto príde k vašim dverám, sa líši od štekania, ktoré pes vydáva, keď vidí vás. Je to podobné tónu ľudského hlasu, okrem toho, že pes sa musí úplne spoľahnúť na tón hlasu, pretože pes nemá pomoc v užívaní slov. Ustavičnej štekanie sa prejaví už v útlom veku.Existujú niektoré veci, ktoré dokážu psa vo štekanie povzbudiť. Napríklad keď pes bez prestania niekoľko minút šteká a vy mu dáte snack, aby sa utíšil, domnieva sa, že bol odmenený za to, ako šteká. Spojí si štekanie s odmenou a nabudúce bude štekať, kým mu niečo nedáte.

Je váš pes vynaliezavý pri kradnutí jedla z kuchynskej linky? Ak áno, musíte si odpovedať na nasledujúce otázky: Má váš cavalier hlad, alebo je len “stále pri chuti”, ako býva väčšina psov? Odolávajte tomu, že niektorí psi sú viac zameraní na jedlo než iní. Niektorí psi sú úplne posadnutí chuťou jedla a môžu myslieť len na ďalšie kŕmenie. Krádež jedla je obrovská zábava a vždy prináša veľkú odmenu-KŔMENIE, nádherné kŕmenie. Cieľom majiteľa preto je, aby sa pes umúdril s jedlom uloženým doma a pokarhal psa, keď ho pristihne pri kradnutí.

Avšak pamätajte, kárať možno len psa, ktorého ste prichytili pri kradnutí, nie neskôr, keď je zločin objavený, pretože inak je to k ničomu a psa to len popletie. Rovnako ako kradnutie potravy, tiež žobranie je obľúbenou kratochvíľou hladných šteniat! S tou istou odmenou – potravy! Psy sa rýchlo naučia, že ich majitelia si schovávajú “dobrôtky” pre seba a že my ľudia sami neradi jeme suchú potravu. Žobranie je podmienená reakcia vzťahujúca sa k osobitnému podnetu, času a miestu. Zvuky z kuchyne, otváranie konzerv a pohárov, šušťanie sáčkov , vôňa pripravovaného jedla atď rozruší psa a čoskoro sú labky vo vzduchu!

Tu je riešenie zastavujúce toto správanie: Nikdy žobrajúcemu psovi nič nedávajte! Odmeňuje psa za to, že pekne sedí, vyskakuje, kňučí a sliedi svojim nosom, za to mu dávate tú najskvelejšiu odmenu – potravu. Nevšímajte si psa, a tým (prípadne) správanie samo vyhasne. Všimnite si, že sa správanie pravdepodobne predtým ako zmizne, ešte zhorší. Tak sa uistite, že žiadna “slabosť” z vašej rodiny malému Arčímu nič nedá, vždy keď zakňučí: Ešte, prosím.Psou “národnou” zábavou je žuvanie! Každý pes miluje, keď môže zaťať tesáky do chutnej kosti, ale niekedy je táto kosť vnútri pánovej ruky! Psy potrebujú žuť, masíruje to ich ďasná, napomáha vývoju druhých zubov a je to vynikajúce cvičenie čeľustí. Je to prirodzené správanie hlboko zakorenené u všetkých psovitých šeliem. Vaša úloha ako majiteľa nie je žuvanie zastaviť, ale nasmerovať ich na žuvanie správnych predmetov. Buďte oboznámený majiteľ a kúpte svojmu cavalierovi vhodné žuvacie hračky, napríklad silné nylonové kosti, ktoré sa nebudú odlamovať. Aby ste sa vyhli riziku poranenia psa, uistite sa, že sú trvanlivé a bezpečné.

Je nutné znovu pripomenúť, že za bezpečné okolie psa je zodpovedný jeho majiteľ. Najlepšou ochranou je prevencia: to znamená dávať svoje topánky, tašky a ďalšie chutné predmety na ich vyhradené miesta (mimo dosahu rastúcej psiej papule). Veďte šteňa k hre s hračkami, kedykoľvek ich vidíte ochutnávať nohy nábytku alebo nohavice svojich nohavíc. Hlasným krikom upútajte pozornosť šteňaťa, bezodkladne ich preneste k jeho žuvacie hračke a tou je na niekoľko minút zamestnajte, potom ho odmeňte a celú dobu je povzbudzujte k správnemu chovaniu.Niektorým výcvikárom odporúčajú odstrašujúci prostriedok ako korenie alebo iné štipľavé alebo trpké korenie či výrobok s podobnými vlastnosťami, čo má odradiť psa od žuvania nežiaducich predmetov. Radšej prípravok vopred vyskúšajte.Vyskakovanie

Vyskakovanie je priateľský spôsob psa​​, ako vás pozdraviť. Niektorým majiteľom psov vyskakovanie nevadí. Problém nastáva, keď do domu prídu hostia a pes je privíta rovnakým spôsobom – či už sa im to páči, alebo nie! Akokoľvek priateľské privítanie to je, vaši návštevníci možno neoplývajú vaším nadšením. Pes nedokáže rozlíšiť, na koho môže skákať a na koho nie. Preto je samozrejme najlepšie ho od vyskakovanie odradiť.Použite k tomu povel Fuj!, ktorý by mal prerušiť nežiaduce správanie vášho psa.Pridržte ho rukou pri zemi na všetkých štyroch, nechajte ho sadnúť a po chvíľke ho odmeňte. Vždy ho štedro odmeňte a pohlaďte, keď zostane sedieť. Týmto spôsobom sa s ním láskyplne privítajte, pretože vy ste radi, že ho vidíte a on vidí vás.

Hrabanie, ktoré človek chápe ako deštruktívne správanie, je pre psa skutočne docela prirodzené. Či už váš pes je, alebo nie je jedným zo “zemných” psov (ako sú teriéry), jeho túžba hrabať môže byť nepotlačiteľná a pre jeho majiteľa veľmi frustrujúce. Keď hrabe na vašej záhrade, je to prirodzené správanie presmerované do každodennej činnosti psa. V prírode by pes mal napríklad hľadať potravu, upravovať lôžka atď Mohol by používať labky účelne; užil by ich k svojmu prežitie. Pretože teraz mu potravu a prístrešie poskytujete vy, nepotrebuje svoje laby týmto spôsobom zamestnávať, a tak svoju očividnú energiu využije na hrabanie malých jamiek cez celú vašu záhradu a v záhonoch.Váš pes možno hrabe v reakcii na nudu – je to trochu podobné, ako keď niekto pri televízore zje celý sáčok zemiačikov – pretože sú tam a nie je nič lepšie na práci! Odpoveďou na toto správanie je opatriť psovi primeranú hru a výcvik, aby jeho myseľ a labky boli zamestnané, a mal tak pocit, že robí niečo užitočného.Pochopitelne že hrabanie ľahšie usmerníte, keď mu zamedzíte čo možno najskôr. Často je však ťažké chytiť psa pri čine, zvlášť keď je počas dňa na záhrade sám. Ak je váš pes nutkavý hrabal a nie je ľahko duchom neprítomný pri iných činnostiach, môžete mu na záhrade vymedziť oblasť, kde mu hrabať dovolíte. Keď ho pristihnete pri hrabaní mimo, okamžite ho vezmite na určené miesto a pochváľte ho, keď hrabe tu.Oči majte otvorené, len tak ho pristihnete. Je to tiež jediný spôsob, ako porozumie tomu, čo je tolerovať a čo nie.

Ak vezmete ho k jame, ktorú vyhrabal pred hodinou, a poviete mu Fuj!, nebude vedieť, či nemáte radosť z jamy či z prachu alebo kvetín. Keď ho chytíte vo chvíli, keď zadusává vaša tulipány, potom vášmu oznámeniu porozumie.Sexuálne chovanie

Psy prejavujú isté sexuálne správanie, ktoré môže mať vplyv na váš výber, keď sa rozhodujete, či si zaobstaráte psa, alebo fenku cavaliera. Sterilizácia či kastrácia toto správanie takmer vylúči, ale ak ste si zaobstarali psa, s ktorým chcete správať, mali by ste si byť vedomí toho, čo po celý život psa máte robiť.Feny psa domáceho prichádzajú do ruje zvyčajne dvakrát ročne, každé háranie trvá zhruba tri týždne. To je doba, v ktorej fenka môže byť pripustená. Vrchol ruje býva väčšinou v druhom týždni. Ak fena nie je v tomto období zapustená, môže sa u nej objaviť hormonálna porucha zvaná falošná gravidita, pri ktorej jej dokonca nabehne mliečna žľaza, a fena sa chová matersky voči hračkám alebo iným predmetom.Majitelia psov by si tiež mali uvedomiť, že Naskakovanie nie je len prejavom sexuálneho správania, ale aj znakom dominantnosti. Buďte pevní a vytrvalí a spoznáte, že môžete “pohnúť horou”.